Dohodli sme sa, že sa prvýkrát stretneme v meste. Pršalo a môj dáždnik ma nestačil zakryť pred šľahajúcimi a mrazivými kvapkami, ktoré vietor zaniesol na všetky svetové strany a chlad ich premenil na pichľavé ihličky. Celý deň bol akýsi pochmúrny. Už sa stmievalo a ja som už nemal chuť ďalej čakať. Vietor mi dolámal dáždnik. Nohavice mi premokli, nohy som si od samého chladu ani necítil a hodiny plynuli.
Uvidel som ju v diaľke. Kráčala rýchlo. V prvý moment ma ani nenapadlo utekať za ňou. Nemohol som sa ani pohnúť. Dúfal som, že ma uvidí, že sa na mňa aspoň pozrie a vysvetlí mi, kde toľko trčí. Nepozrela sa. Ani len hlavu nezdvihla zo zeme. Ako veľmi ma nahnevala. Srdce mi zvieralo ako vo zveráku, tep sa mi zrýchlil a aj slzy sa mi hrnuli do očí. Od únavy, beznádeje, sklamania.
Miloval som ju. Od prvého momentu, keď mi v kostole podala ruku. Oči mala zelené ako smaragd. Čisté, priezračné a dospelé, miestami nepochopiteľne smutné, i keď mala iba devätnásť. Jej hladkú a krehkú ruku som jemne stisol, aby som vedel, že skutočne žije. Akoby vycítila, usmiala sa na mňa tým najkrajším úsmevom. Vtedy moje srdce patrilo už len jej.
Rozbehol som sa za ňou. Nemôže mi predsa ujsť. Veď sme sa dohodli! A ona za mnou neprišla. Bežal som ako zmyslov zbavený. Dáždnik ostal ležať ne zemi v kaluži. Hustý dážď ma bičoval zo všetkých strán. Nevládal som, no srdce ma poháňalo vpred. Mal som pocit že už je blízko, keď sa zrazu rozbehla. Kričal som na ňu, no nepočula. Autá a mestský šum prekričali moje volanie. Nasadla do električky, ktorá sa blížila ku mne. Zastavil som pri križovatke. Videl som ju jasne. Zložila si kapucňu a rozopla si jeden gombík za druhým. Pozrela na hodinky a zúfalo sa dotkla čela. Stála pri okne a pozrela sa von z okna. Uvidela ma, no nestačila ani zareagovať. Auto z križovatky vyletelo priamo na električku a v náraze Laura udrela čelom do okna. Oblial ma studený pot, ktorý splynul s kvapkami dažďa. V chaose na ulici, kde pobehovali ľudia ako zmyslov zbavený, moje oči zamrzli. Hľadeli len na prasknuté sklo a fliačik krvi.
Laura zomrela náhle a s ňou aj moja láska a nádeje. V nemocnici som sa dozvedel, že v ten deň umrela jej matka na leukémiu a Boh si povolal aj ju.
