reklama

Beletrizovaný životopis alebo niečo o mne

Možno ste to nevedeli, no klamať vás nebudem. Deti skutočne nenosí bocian!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Vravieva sa, a dokonca je to aj vedecky dokázané, že po oplodnení vajíčka dochádza k postupnému vývoju mladého človiečika v tele matky. Volá sa to tehotenstvo. Trvá približne deväť krásnych no často nezávidenia hodých mesiacov.

Ani so mnou to nebolo inak. Po mojich výpočtoch a úvahách dochádzam ku konečnému verdiktu. 18. september. Deň ako každý iný, no predsa výnimočný. Ja, ako bičíkovec, skúsený plavec, zúčastnila som sa nečakane fingovaných olympijských hier 1987. Všetko bolo v úplnom poriadku dovtedy, kým prostredie v ktorom som žila nezačalo protestovať. Čo som mala robiť? Bola som stvorená na dlhé trate, a tak som len plávala a plávala, kým som sa neocitla pred cieľom. Bolo nás veľa! Ten škaredý vedľa mňa bol drzí ako ploštica. Všetkých usilovných kamarátov navôkol plieskal dlhokánskym chvostom aby sa do cieľa nedostali. Nemohol zniesť svoju slabosť, a tak všetkých naokolo chcel potopiť. Ja som však zvíťazila!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deväť bezstarostných mesiacov! Dodnes na ne rada spomínam. No všetko sa raz skončí a niečo nové začne. Začali mi chýbať kamaráti - u ocina ich bolo veľa a tu som bola zrazu sama. Nemala som sa s kým hrať! A tak som si aspon sem-tam kopla "do luftu".

S plávaním a futbalom som po pôrode navždy skončila. Jediné čo mi zo športu ostalo, bolo životné krédo - "nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa"!

Prvé tri roky života si vôbec nepamätám, ale to možno len preto, že ma zatvárali do izby samú, kde som sa mohla od srdca vyplakať. Rodičia môžu byť len radi, že to vo mne nezanechalo psychické následky. -(aspoň myslím) . V troch rokoch ma šupli do škôlky. Celú som ju prespala, ale čo-to si pamätám. Prví frajeri, hry na doktora ( mimochodom, túto hru by mali zakázať!) a dve slovíčka z nemčiny die Katze a der Hund. Neviem pokom som zdedila tú "skvelú pamäť"!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jáj, pamäť. Tá mi robila problém večne. Vďaka nej so mnou neboli učitelia kamaráti. Jednotka či dvojka? U mňa aspoň z telesnej. Ale hovorí sa, kde je málo, inde je viac. Tak to bolo s mojím talentom. Je zbytočné zvalovať vinu na rodičov. Mali to vo mne vidieť a poslať ma do umeleckej! Alebo aspoň predvídať. Mamina perfektne šila, ocino maľoval...

V 8. ročníku základnej školy konečne nastalo to dlhoočakávané formovanie osobnosti. (alebo aspoň môjo talentu). Kreslenie mi išlo. O dva roky nato som mala kreslenia už plnú hlavu. Ocitla som sa totižto na Strednej umeleckej škole v Trenčíne. Neviem či pre niekoho zbohom alebo chvála Bohu, pre mňa jednoznačne našťastie. Na strednej som bola šťastná, zistila som čo ma baví. Plávanie, futbal, ani medicína mi neučarovali, no stále premýšľam, čo by bolo, keby ma ten škaredý bičíkovec pred cieľom predbehol!

lenka barcinova

lenka barcinova

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Optimistická pesimistka filozofujúca nad nepodstatnými až vážnymi otázkami života vyplývajúcimi z konštalácie všetkých podnetov z vonkajšieho i vnútorného sveta ľudí, kompenzujúca svoju zbytočnú činnosť a existenciu tvorením, aby tak nebola len kvapkou v mori. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu